Príspevok do súťaže “Medzi riadky”

square_1_big  Leto

Zasa sedím v škole, je tu strašná nuda.
Každý myslí  na iné, v hlave mi znie hudba.
Už sa teším na leto, prázdniny a slnko.
Večer samé diskotéky, cez deň zase kupko.
Kopec nových kamošov, možno letná láska.
Celé leto s Viktóriou, je to moja kráska .
Kraťasy a bikiny, spečená jak paprika,
voľný dom a teplo, pohodová muzika.
Na záhrade veľký bazén, na očiach mám brílky,
milujem aj chatu, s kamošmi tie chvíľky.
Chcem cestovať, plávať, jesť a spať,
celé leto užívať a neprestať sa smiať .
Opäť prídu stanovačky, kde sa vôbec nespí, 
zákazy od rodičov, esemesky: No tak moja, kde si ???
Fotky vždy a všade, to je proste štýl,
dúfam, že do leta dám dole pár kíl.
Toto leto mienim  poriadne si užiť,
potom zase v škole v spomienkach len blúdiť.

 

dot_ruler

 

 

square_3_big *Balada*

Zobral si mi všetko, zobral si mi svet.
Vzal si moju dušu, mňa tu už viac niet…

Verila som ti, verila som v nás,
že keď bude najhoršie, chytíš ma za pás.
Jemne svoje telo, k môjmu privinieš,
nebude to sen, kde sa rozplynieš…

Ty si to však zničil, srdce si mi vzal,
veľké prázdno vo mne, smútok zanechal.
Teraz sedím sama, objímam si kolená,
vravel si aj kamošom: „Veľa pre mňa znamená.“

Bola som vraj všetko, čo si mohol mať,
prečo si to dopustil, to nemalo sa stať.
Prešla tomu chvíľa, možno zopár minút,
nezabudnem na nič, nechám všetko plynúť…

Ešte stále večer, keď oči zatváram,
vidím tie  jeho, rany si tým otváram.
Srdce mi už nebije, rozbité je na kusy,
nezbavím sa bolesti, myslím už len na pusy.
Ktoré si mi dával, keď sme boli spolu,
že vraj spolu navždy, verili sme tomu…
Teraz som len ja, ja a moje slzy.
Nespraví to nič, strašne ma to mrzí.

dot_ruler

 

square_4_big Démon

 

Prechádzam sa mestom, vidím stúpať čierny dym.

Ľudí zviera démon, známy ako Nikotín.

Zvádza ich na klamstvá, sľubuje im niečo lepšie,

hlúpy človek naletí mu, problémy sú absurdnejšie.

 

Denno-denne vyhodí aj majland za ňu,

aby získal svoju- dávku primeranú.

Ťahá ho a ovláda, deň čo deň,

nepočúva vety známe: „Nejako to zmeň!“

 

Nevyberá podľa veku, ani podľa pohlavia,

mladí chlapci, mladé čaje zo srandy si zapália.

Desaťročný chlapec začne byť závislý,

pobyt na odvikačke- nabetón to zaistí.

 

Ďalší ľudia na svete, nevinné sú obete.

Ani sami nefajčia, pľúca sa im zaháčia.

Vzduch je plný dymu.

Dajte, prosím, pokoj tomu Nikotínu.

 

dot_ruler

Tento obsah bol zaradený v Školský rok 2010/2011. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.